Get Adobe Flash player
Home Predmetové okienka Ekonomika SSŠŠ

Ekonomika

Národné hospodárstvo podstata národného hospodárstva, štruktúra národného hospodárstva

Kedysi dávno v minulosti domáce hospodárstvo zabezpečovalo vykonávanie všetkých prác. V tomto hospodárstve sa realizovala výroba a spotreba podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny či kmeňa. Výrobca tu teda bol zároveň i spotrebiteľom. S rozvojom výroby sa rozširovala i špecializácia vo výrobe a výmena tovarov. Výrobca potreboval výrobky iných výrobcov a tak postupne vznikol miestny trh a mestské hospodárstvo.

Postupne tak, ako nové technológie prehlbovali deľbu práce, tak sa postupne vyvinulo trhové hospodárstvo. Miestne trhy sa spojili do celonárodného trhu. Spolu s modernými národmi vznikali národné hospodárstva, t. j. národné ekonomiky.

Národné hospodárstvo tvoria všetky subjekty na území štátu, ktoré vykonávajú ekonomické činnosti.


Národné hospodárstvo každej krajiny tvoria tieto subjekty:

firmy /výrobné a spotrebné podniky, družstvá a podobne/, domácnosti, štát /vládne inštitúcie/.

Tieto subjekty sú v rámci deľby práce od seba závislé a navzájom úzko spojené.

Úroveň národného hospodárstva je ovplyvňovaná množstvom faktorov:

prírodným bohatstvom danej krajiny /nerastné suroviny, pôda, voda, lesy .../,

národným bohatstvom danej krajiny /štruktúra odvetví, budovy, stroje, zariadenia, teda všetkým tým, čo vytvorili minulé generácie/, obyvateľstvom /veková a vzdelanostná štruktúra, skúsenosti, kultúra .../, vlastníckymi vzťahmi, medzinárodnou spoluprácou.

K hlavným úlohám národného hospodárstva patrí:

čo najlepšie uspokojovať potreby všetkých občanov štátu, ochrana a tvorba životného prostredia, zabezpečenie technického, kultúrneho a spoločenského pokroku krajiny.

Každé národné hospodárstvo potreby svojich obyvateľov uspokojuje na rôznej úrovni. A preto sa životná úroveň v rôznych krajinách líši.

Národné hospodárstvo určitej krajiny sa označuje aj pojmom národná ekonomika. Môžeme teda hovoriť o národnom hospodárstve – národnej ekonomike Slovenskej republiky, Maďarskej republiky, či iných krajín. Národná ekonomika Slovenska sa začala budovať na úrovni národného hospodárstva až po vzniku Slovenskej republiky od roku 1993. Dovtedy bola súčasťou iných ekonomických celkov.

Každá krajina však má určité vzťahy s inými krajinami celého sveta. Tieto vzťahy sa nazývajú medzinárodné vzťahy. Môžu byť napr. obchodné, kultúrne, výrobné a podobne. Tak vznikajú vzájomné väzby medzi národnými hospodárstvami rôznych krajín, čo môže vyústiť do určitej formy ekonomickej integrácie.

Pod ekonomickou integráciou rozumieme proces vzájomného zbližovania sa a spájania ekonomík jednotlivých krajín do väčších celkov na základe spoločných cieľov.

Svetové hospodárstvo je súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete. Svetové hospodárstvo je výsledkom dlhého historického vývoja.

S ekonomickou integráciou a svetovým hospodárstvom úzko súvisí pojem globalizácia. Pod globalizáciou rozumieme predovšetkým rozvíjanie ekonomických vzťahov v celosvetovom meradle. Prejavuje sa rýchlym rastom svetového obchodu, zvýšením tokov priamych investícií, rastom objemu medzinárodnej produkcie a podobne.

Globálnymi problémami sú tie spoločenské, ekonomické a prírodné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť len spoluprácou obyvateľov celého sveta. K takýmto problémom patrí napríklad nedostatok potravín, znečisťovanie životného prostredia, hlad, chudoba, vojny a podobne.

 

 

Štruktúra národného hospodárstva

Národné hospodárstva každej krajiny má svoju štruktúru. Najčastejšie sa na sledovanie štruktúry NH používajú tieto hľadiská klasifikácie:

  • odvetvová štruktúra,
  • sektorová štruktúra,
  • štruktúra podľa klasifikácie produkcie,
  • územná /regionálna/ štruktúra.

 

 

Odvetvová štruktúra

Odvetvie národného hospodárstva tvoria podniky s rovnakým alebo príbuzným zameraním. Na základe tejto podobnosti vznikajú hospodárstve odvetvia, ktoré sa členia na:

  • Výrobné odvetvia národného hospodárstva:

priemysel

poľnohospodárstvo

lesné a vodné hospodárstvo

stavebníctvo

nákladná doprava

výrobné služby

 

  • Nevýrobné odvetvia národného hospodárstva

školstvo

kultúra

zdravotníctvo

osobná doprava

peňažníctvo

nevýrobné služby

 

 

Sektorová štruktúra

Hospodársky sektor je sféra ekonomickej činnosti, charakterizovaná určitým vývojom, tempom vedecko-technického pokroku, rastom produktivity práce a podobne. Odvetvia národného hospodárstva sa na základe určitých podobných charakteristických znakov zoskupujú do hospodárskych sektorov.

Ekonomiku krajiny možno členiť na:

  • primárny sektor
  • sekundárny sektor
  • terciárny sektor
  • kvarciárny sektor.

 

 

Primárny sektor – zahŕňa prvovýrobu, ako poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstva, ťažobný priemysel a energetický priemysel.

Tento sektor je najvýznamnejším sektorom. Je preň charakteristické nízke tempo vedecko-technického pokroku, pomalý rast produktivity práce, vysokú investičnú náročnosť a malá ziskovosť. Ide však o odvetvia, ktoré majú rozhodujúci význam pre ďalší rozvoj ekonomiky. Štát mu preto musí venovať zvýšenú pozornosť. Je verejným sektorom.

Sekundárny sektor – zahŕňa spracovateľský priemysel /chemický, textilný, drevospracujúci, potravinársky, hutnícky, strojársky priemysel a pod./ a stavebníctvo.

Tento sektor nadväzuje na primárny sektor. Je zameraný na výrobu hmotných statkov. Je preň charakteristické rýchle tempo zavádzania vedecko-technického pokroku, rastu produktivity práce, rýchla obmena sortimentu vyrábaných výrobkov a vysoká investičná náročnosť.

Terciárny sektor – zahŕňa služby, dopravu a spoje a obchod. Ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor. Je preň typická najnižšia technická úroveň, najnižšia investičná náročnosť. Ďalšími charakteristickými znakmi preň sú rýchle tempo vedecko-technického pokroku, rýchly rast produktivity práce, vysoký rast zamestnanosti.

Kvarciárny sektor – v sebe zahŕňa školstvo, zdravotníctvo, vedu a výskum. Na rozvoji kvarciárneho sektoru sa výrazne podieľa štát. Ide o finančne náročné činnosti. Pre kvarciárny sektor je charakteristická vysoká zamestnanosť.

Štruktúra národného hospodárstva z hľadiska kvalifikácie produkcie

Ide o členenie NH podľa ekonomických činností na základe záväzného európskeho štandardu pre členské krajiny EÚ. Slúži na kategorizáciu produktov /výrobkov, tovarov a služieb/. Začala sa používať pri štatistickom spracovaní. Pre Slovensko sa stala záväznou od roku 1996.

Podľa tejto klasifikácie možno národné hospodárstvo členiť na tieto ekonomické činnosti:

 

1)poľnohospodárska produkcia – poľnohospodárstvo, rybolov a chov rýb, lesníctvo ...

2)priemyselná produkcia – napr. potravinárske výrobky, drevo a výrobky z neho, chemické výrobky, stroje a zariadenia ...

3)stavebná produkcia – stavebné práce vykonávané pri výstavbe, pri rekonštrukcii a modernizácií a údržbe existujúcich stavieb a stavebné inštalácie

4)obchod – veľkoobchod, maloobchod a služby s nimi súvisiace

5)doprava a spoje – železničná, cestná, vodná, vzdušná, potrubná a kozmická doprava, služby cestovných kancelárií, prenajímanie dopravných prostriedkov, poštové služby, telekomunikačné služby

6)hotelové a reštauračné služby – ubytovacie služby, stravovacie služby

7)peňažníctvo a poisťovníctvo – činnosť bánk, poisťovní, iných peňažných inštitúcií, sprostredkovateľské služby

8)obchodné služby – reklama, predaj a prenajímanie nehnuteľností, činnosť realitných kancelárií, počítačové služby, podnikateľské poradenstvo, daňové a účtovné poradenstvo ...

9)verejná správa – činnosť polície, súdnictva, dohľad nad školskými a zdravotníckymi zariadeniami ... 

10) školstvo – poskytovanie vzdelávania na všetkých stupňoch + vzdelávanie dospelých

11) zdravotníctvo a sociálna starostlivosť – všetky služby poskytované v nemocniciach, ambulanciách lekárov, služby sociálnej starostlivosti, charitatívne služby

12) ostatné služby – čistenie odpadových vôd, údržba miest a obcí, rekreačné, športové a kultúrne činnosti, prevádzkovanie rozhlasu a televízie, pohrebné služby, kadernícke, kozmetické služby a pod.

13) súkromné domácnosti – všetky služby a činnosti, ktoré v domácnostiach vykonáva najatý domáci personál

 

 

Územná štruktúra národného hospodárstva

Národné hospodárstvo každej krajiny možno členiť aj podľa jednotlivých územných celkov. V Slovenskej republike existuje 8 základných územno-správnych celkov /vyššie územné celky – samosprávne kraje/:

  • Bratislavský kraj
  • Nitriansky kraj
  • Trnavský kraj
  • Trenčiansky kraj
  • Banskobystrický kraj
  • Žilinský kraj
  • Košický kraj
  • Prešovský kraj


MAKROEKONÓMIA
Ekonómia
- je veda, ktorá skúma, analyzuje a popisuje spôsob, ako ľudia používajú vzácne, obmedzené zdroje s alternatívnym použitím na výrobu tovarov a služieb a ako si tieto rôzne tovary a služby rozdeľujú a navzájom vymieňajú s cieľom čo najlepšie uspokojiť svoje potreby. Zaoberá sa tiež obchodnou činnosťou jednotlivcov i celej spoločnosti, peniazmi, bankami a tiež svetovým hospodárstvom.Považuje sa za najstaršie umenie a za najmladšiu z vied.
- je organizovaný systém výroby, rozdeľovania a spotreby statkov v spoločnosti. Každá ekonomika musí riešiť tri základné ekonomické problémy – čo vyrábať, ako vyrábať, pre koho vyrábať. Veda, ktorá sa zaoberá ekonomikou je ekonómia.
Mikro a makroekonómia, ich spoločné oblasti skúmania
Všeobecnú ekonomickú teóriu možno členiť z rôznych hľadísk, podľa toho či skúma jednotlivé ekonomické javy, alebo subjekty a procesy na národohospodárskej úrovni rozlišujeme makroekonómiu a mikroekonómiu.
Makroekonómia
(makro=veľký) analyzuje národné hospodárstvo ako celok a vysvetľuje mechanizmus jeho fungovania. Zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb, mierou inflácie, mierou nezamestnanosti, cenová hladina, množstvo peňazí v obehu a pod.
Mikroekonómia
analyzuje a popisuje správanie sa jednotlivých subjektov trhu, t. j. jednotlivca, domácností, podnikateľov, podnikov. Mikroekonómia napr. vysvetľuje proces tvorby cien jednotlivých druhov tovarov, vzájomný vzťah ponuky a dopytu po jednotlivých tovaroch a pod. Pomáha jednotlivcom, domácnosti alebo firme riešiť problémy tak, aby im ich činnosť priniesla čo najväčšiu užitočnosť, čo najvyššie uspokojenie.
Obrazne možno povedať, že kým makroekonómia skúma celý les, tak mikroekonómiu zaujímajú jednotlivé stromy v ňom. Makroekonómia a mikroekonómia sa vzájomne podmieňujú a ovplyvňujú, každý ekonomický jav má svoj makroekonomický a mikroekonomický aspekt.
Pozitívna a normatívna ekonómie, príkady
V ekonomickej teórii sa môžeme stretnúť s dvojakým prístupom k problémom hospodárskeho života a podľa toho rozlišujeme pozitívnu ekonomiu a normatívnu ekonomiu.
Pozitívna ekonómia
sa zaoberá takými javmi, ktoré sú vedeckými metódami poznateľné a dokázateľné, teda tým, čo je, a nie tým, čo by malo byť. Analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti jej fungovania. Napríklad: Usiluje sa odpovedať na otázku, aký je ekonomický život, aká je hospodárska realita? Koľko ľudí u nás poberá minimálnu mzdu?
Normatívna ekonómia
sa usiluje vysvetliť, aká by mala byť ekonomická realita, ako by mal fungovať ekonomický systém, a preto sa usiluje vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického systému. Dáva odpoveď na otázky napríklad: Aká miera nezamestnanosti je pre štát únosná, aké majú byť výdavky na školstvo, ako dosiahnuť zníženie deficitu št. rozpočtu, atď.
Výroba a výrobné faktory - charakteristika
Základom ekonomického života spoločnosti je nepretržitá výroba statkov a služieb, ktoré môžu uspokojovať ľudí. Výsledkom výrobnej činnosti sú tovary a služby – výstupy.
Výroba
- je základom existencie ľudskej spoločnosti. Je to cieľavedomá činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy na výrobné výstupy.
Inputy
/výrobné vstupy –––––transformácia––––Outputy /výrobné výstupy/
Výrobný proces je súbor činností, pri ktorých sa mení tvar a zloženie materiálov tak, že výsledkom je nová úžitková hodnota. Aby proces výroby mohol začať, musia byť k dispozícii výrobné faktory, tzv. inputy. Input je všetko to, čo treba vniesť do výrobného procesu, čo sa vo výrobnom procese používa na vytvorenie novej úžitkovej hodnoty.
Výrobné faktory sú:
1. práca
2. pôda a prírodné zdroje
3. kapitál
Práca
je cieľavedomá činnosť človeka zameraná na tvorbu materiálnych aj nemateriálnych statkov a služieb, prostredníctvom ktorých uspokojuje svoje potreby. Pritom môže ísť o fyzickú alebo duševnú prácu, o kvalifikovaná alebo nekvalifikovanú prácu. Produktivita, resp. efektívnosť ľudského kapitálu závisí od vzdelania a kvalifikácie, praxe a od iniciatívy a tvorivosti. Existuje tiež osobitný druh trhu – trh práce, kde sa stretáva dopyt po práci a ponuka práce na základe toho sa stanovuje cena práce, t. j. mzda. Na vykonávanie určitej práce je potrebná pracovná sila / = súhrn fyzických a duševných schopností človeka vykonávať určitú prácu/. Nositeľom pracovnej sily je pracovník.
Pôda a prírodné zdroje
požíva človek na výrobu statkov a služieb. Pôda je síce darom prírody, ale nie je voľný statok, pretože jej množstvo je obmedzené. Rozsah pôdy, ktorú človek využíva nemožno donekonečna rozširovať. Pôda je preto vzácnym statkom, aj keď nie je vyýsledkom výroby. Nakoľko množstvo pôdy je obmedzené, je žiadúce obrábať aj pôdu horšej kvality aj s menej výhodou polohou.
Prácu a pôdu nazývame primárnymi výrobnými faktormi, lebo nie sú výsledkom ekonomického procesu, ale sú faktormi biologického a fyzického charakteru.
Kapitál
v užšom zmysle sú tie výrobné činitele, ktoré fungujú dlhodobo /stroje, budovy, počítače/, v širšom zmysle sú to všetky výrobky, ktoré človek používa pri výrobe.
Kapitál nadobúda rôzne formy:
a/ fyzický
1. hmotný – stroje, budovy,
2. nehmotný – software, oceniteľné práva.
b/ peňažný
vo forme peňazí alebo cenných papierov
Iné formy kapitálu:
a/ fixný /dlhodobý/
nespotrebuje sa naraz, ale dá sa použiť v niekoľkých procesoch /budovy, cesty/,
b/ cirkulujúci /krátkodobý/
ktorý ustavične mení formu /zásoby tovaru, peňažná hotovosť v pokladnici/.
c/ fiktívny
predstavuje cenné papiere, ako sú zmenky, šeky, obligácie, akcie a pod.
Výsledkom použitia práce je mzda, výsledkom použitia pôdy je renta, výsledkom použitia kapitálu je zisk, úrok, dividenda, tantiéma alebo kapitálový výnos.
Kombináciou výrobných faktorov dochádza k produkcii výrobkov alebo služieb – sú to tzv. výstupy, outputy. Output sa buď spotrebuje alebo sa použije na ďalšiu výrobu. V súčasnosti väčšina výrobkov vystupuje v podobe tovaru, tz. že sú určené na trh.
Základné otázky ekonómie a typy ekonomík
Každý jednotlivec, firma, ale aj krajina bez ohľadu na to, či je bohatá alebo chudobná disponuje obmedzenými výrobnými zdrojmi. Preto musí veľmi uvážlivo robiť výber ako využívať tieto obmedzené výrobné zdroje na uspokojovanie súčasných alebo budúcich potrieb.Z týchto dôvodov musia spoločnosti prispôsobiť mechanizmus, ktorý odpovedá na
3 základné ekonomické otázky:
1.Čo vyrábať?
Táto otázka rieši, čo sa má vyrábať, aké tovary a služby produkovať, kedy sa majú vyrábať a koľko, v akom množstve. V trh. ekonomike o tom rozhodujú spotrebitelia a výrobcovia to zisťujú prostredníctvom trhu.
2. Ako vyrábať?
Znamená, akým spôsobom sa budú vyrábať rôzne tovary a služby. Existuje viacero spôsobov ako postaviť dom, školu, ako vyrábať autá a obrábať pôdu a pod. Tento problém súvisí s technickými a technologickými možnosťami ekonomiky, aby sa dosiahla čo najvyššia efektívnosť, ale aj potrebný sortiment tovarov a služieb.
3. Pre koho vyrábať?
Rieši také otázky či vyrábať viac pre export /vývoz/ a ak áno, tak pre ktoré krajiny, alebo či vyrábať len pre svoje obyvateľstvo. Táto otázka závisí od príjmu a bohatstva. Tí s veľmi vysokými príjmami a bohatstvom spotrebujú viac produktov ako tí s malými príjmami.
Typy ekonomík:
1. Tradičná ekonomika
o odpovediach na otázky čo, ako a pre koho vyrábať rozhodujú tradície. Tieto systémy sú typické pre izolované kmene, skupiny i celé krajiny. Typické je, že väčšina ľudí žije v poľnohospodárskych oblastiach. Tovary a služby, ktoré sa tu vyrábajú, majú tendenciu nemeniť sa celé roky, ba až celé generácie. Produkujú sa rovnakým spôsobom ako voľakedy. Spôsoby hospodárenia sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Väčšina ľudí tu žije na hranici životného minima – majú iba o trochu viac ako potrebujú na uživenie.
2. Príkazová /centrálne riadená/ ekonomika
jej ekonomickým centrom je štát, ktorý riadi a plánuje, ale aj kontroluje výrobu a spotrebu. Svoje príkazy prenáša na nižšie články v systéme štátneho riadenia. Základným ekonomickým nástrojom je centrálne plánovanie. Na centrálnom stupni sa nie len rozhodovalo, ale aj sústredili všetky prostriedky nevyhnutné na reprodukciu /obnovu/ podnikov. Centralizácia všetkých prostriedkov potom umožňuje tieto prostriedky prerozdelovať medzi jednotlivé odvetvia a oblasti. Napr. preformuluje ťažký priemysel, strojársky, chemický priemysel na úkor iných odvetví ako hospodárstva a podobne. Prevláda štátne vlastníctvo, označuje sa aj ako všeľudové vlastníctvo /vlastne každého a nikoho/, družstevné vlastníctvo.
3. Trhová ekonomika
nazýva sa aj ekonomikou slobodného podnikania, je systém, v ktorom na seba pôsobia rozhodnutia mnohých kupujúcich a predávajúcich, aby spoločne odpovedali na otázku čo, ako a pre koho vyrábať. Prevláda súkromné vlastníctvo a v malej miere štátne a družstevné vlastníctva. Podniky vyrábajú to, čo im prináša najväčší úžitok. Spotrebitelia zase rozhodujú o použití svojich dôchodkov.
4. Zmiešaná ekonomika
vo svete neexistuje „čisté“ trhové ekonomiky. Aj keď sa môže povedať, že v našej krajine trhy ovládajú väčšinu ekonomických rozhodnutí, vláda má stále väčšiu a dôležitejšiu úlohu.