Get Adobe Flash player
Home Predmetové okienka Odborné ekonomické predmety

Úvod do makroekonómie

VÝVOJ EKONOMICKÉHO MYSLENIA

Predhistória ekonomickej vedy

STAROVEK – počiatky ekonomického myslenia sú spojené s rozvojom civilizácie najstarších národov. Predhistóriu súčasnej ekonomickej vedy tvoria myšlienky pochádzajúce z antického Grécka – a to z diel takých mysliteľov akými boli Xenofón, Platón, Aristoteles. Nemenej pozoruhodné sú aj ekonomické názory mysliteľov starovekého Ríma, z ktorých najvýznamnejší boli bratia Gracchovci, spisovateľ Varro, slávny rečník Cicero, filozof Seneca a ďalší.

STREDOVEK – v tomto období sa ekonomické myslenie rozvíjalo v duchu náboženského učenia, v Európe predovšetkým kresťanského. Najdôležitejšie bolo učenie Tomáša Akvinského, ktorý sa snažil vysvetliť niktoré dôležité ekonomické pojmy – ako cena, obchod, úver a pod.

NOVOVEK – začali vznikať samostatné ekonomické teórie. Prvou ucelenou teóriou bol merkantilizmus.

 

MERKANTILIZMUS

Vznikol v 16. storočí v Anglicku a rozvíjal sa do polovice 18. storočia. Jeho tvorcami boli najmä ľudia z hospodárskej praxe.

Cieľom merkantilistickej hospodárskej politiky bola bohatá a hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny sa pokladal zahraničný obchod, ktorý do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov (ich vývoz z krajiny bol zväčša zakázaný).

Predstavitelia: londýnsky obchodník T. Mun, francúz Collbert, u nás za čias Rakúska-Uhorska to bola Mária Terézia.

 

FYZIOKRATIZMUS

Toto  učenie vzniklo v 18. storočí vo Francúzsku a odmietalo preceňovanie významu peňazí. Za základný zdroj bohatstva považovalo pôdu a poľnohospodársku výrobu – pretože je to jediná produktívna práca, ktorá vytvára zisk.

Hlavným predstaviteľom bol F. Quesnay, osobný lekár francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Podľa neho je povinnosťou ekonóma odstraňovať príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva.

Sociálna štruktúra spoločnosti má podľa Quesnayho triedy :

- trieda vlastníkov pôdy produktívna trieda (podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve)

- sterilná trieda (pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva)  

 

KLASICKÁ EKONÓMIA

Historickým prelomom pre vytvorenie ekonómie ako vedy bol vznik klasickej ekonómie. Rozvíjala sa od polovice 17. storočia až do začiatku 19. storočia a zameriavala sa na skúmanie výroby. Medzi jej najvýznamnejších predstaviteľov patrili:

W. Petty – zdroj bohatstva hľadal vo výrobe. Vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty, podľa ktorej veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva práce, ktoré bolo vynaložené na jeho výrobu.

A. Smith – považuje sa za zakladateľa ekonómie ako vedy (dielo Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov). Bol stúpencom a hlásateľom hospodárskej slobody, tzv. liberalizmu. Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a slobodu podnikania. Štát má podľa Smitha plniť v trhovej ekonomike len tri úlohy:

ochraňovať krajinu pred vonkajším nebezpečenstvom udržiavať poriadok a spravodlivosť vo vnútri krajiny budovať a udržiavať verejné zariadenia, o ktoré nemá záujem jednotlivec. Významné je aj Smithovo učenie o hodnote – podľa neho je zdrojom bohatstva krajiny práca, a to bez ohľadu na to, v ktorom odvetví bola vynaložená.

D. Ricardo – nemal ekonomické vzdelanie, jeho školou bola prax získaná na burze. Pokračoval v Smithovom učení teórie hodnoty a aplikoval ju na oblasť medzinárodnej deľby práce. Vytvoril teóriu komparatívnych výhod : podľa nej národ môže zvýšiť svoju životnú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce.

J.B. Say – určil, že na výrobe tovaru sa spolupodieľajú tri výrobné faktory : práca, pôda a kapitál. Každý výrobný faktor má za svoj podiel na výrobe nárok na odmenu. Odmenou za prácu je mzda, za kapitál zisk a za pôdu renta. Významný je aj Sayov zákon trhu, podľa ktorého ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby.

T.R. Malthus – preslávil sa najmä svojou populačnou teóriou, podľa ktorej má obyvateľstvo tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie (geometrickým radom) ako životné prostriedky, ktoré rastú len aritmetickým radom. Tento rozdiel je možné zmierniť dvojakými prekážkami:

-          preventívnymi – napr. zákaz sobášov chudobných

-          pozitívnymi – napr. epidémie, vojny.

 

MARXISTICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA

K. Marx – vychádzal z ekonomickej teórie A. Smitha a D. Ricarda. Svoje názory vyjadril vo viacerých prácach, najmä však v trojzväzkovom diele KAPITÁL, kde podáva charakteristiku viacerých ekonomických zákonitostí kapitalizmu.

Marx ďalej rozvinul teóriu pracovnej hodnoty. Rozlišoval pojmy práca a pracovná sila. Pracovná sila podľa neho dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, akú má sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje kapitalista. A v tom Marx videl základ vykorisťovania.

Jeho teóriu ďalej rozvíjali Engels a Lenin.

 

NEOKLASICKÁ EKONÓMIA

Vznik – 70-te roky 19. storočia a dominovala v ekonomickom myslení až do 30-tych rokov 20.storočia.

Základ – vychádza z teórie hraničnej užitočnosti a tiež zo Sayovho zákona trhu a predpokladá existenciu dokonalej konkurencie. Neoklasická ekonómia zahŕňa veľa teórií, ktoré podľa miesta vzniku označujeme :

a)      rakúska škola (Menger,Wieser)

b)      angloamerická škola (Marschall, Clark)

c)      lausanská škola (Paretto)

 

KEYNESOVSKÁ TEÓRIA

Anglický ekonóm Keynes bol žiakom Marschala. Vytvoril teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Táto teória vznikla v období veľkej hospodárskej krízy, v podmienkach výrazného poklesu výroby a vysokej nezamestnanosti.

Podľa Keynesa hlavnou príčinou nestability trhovej ekonomiky je nedostatočný dopyt po investíciách. Štát by preto mal ovplyvňovať investičnú činnosť.

Úlohou štátu je podľa neho zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti. Môže to dosiahnuť:

a)     rozpočtovým regulovaním ekonomiky (pomocou štátneho rozpočtu) = FIŠKÁLNA POLITIKA

b)     peňažným regulovaním (ovplyvňovaním množstva peňazí v obehu) = MONETÁRNA POLITIKA

 

SÚČASNÉ SMERY EKONOMICKÉHO MYSLENIA

Začiatkom 70-tych rokov 20.st. sa dostávajú do popredia nové ekonomické koncepcie, ktoré odmietajú keynesovské štátne zásahy a vyzdvihujú význam slobodného trhu. Sú to najmä :

MONETARIZMUS – podstatou tejto teórie sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu. Monetaristi odmietajú štátne zásahy a chápu ich ako zásah do osobnej slobody. Hlavný predstaviteľ – M. Friedman (nositel Nobelovej ceny za ekonómiu) – odmieta všeobecné sociálne zabezpečenie.

TEÓRIA RACIONÁLNYCH OČAKÁVANÍ – predpokladá, že spotrebitelia a podnikatelia sa správajú racionálne v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie vedia. Preto sa usilujú racionálne využiť všetky dostupné informácie vrátane tých, ktoré poskytuje ekonomická teória.

EKONÓMIA PONUKY – vystupuje proti vysokému zdaneniu príjmov. Usiluje sa vyriešiť problém ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie.