Get Adobe Flash player
Home Predmetové okienka Odborné ekonomické predmety

Veľká hospodárska kríza a súčasná kríza

Veľká hospodárska kríza a súčasná kríza

 

Hospodárska a finančná kríza a jej dopad - toto spojenie počujeme v poslednej dobe všade okolo seba. Pravdepodobne najdôležitejšia otázka sa naskytá, kde sa kríza vzala a prečo svetoví ekonómovia, známe firmy a slávne vlády nedokázali krízu včas rozpoznať poprípade zastaviť alebo aspoň zmierniť. Myslím, že hlavný problém je hlavne vo veľkej istote ekonomického sveta.

 

Situácia pred krízou

Už v poslednej tretine 19. storočia sa začali vytvárať spojenecké bloky imperialistických veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo Nemecka a Rakúsko-Uhorska, tzv. Dvojspolok z roku 1879, ku ktorému sa roku 1882 pripojilo Taliansko (Trojspolok). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy Rumunskom v roku 1883. Francúzsko a Rusko podpísali spojeneckú zmluvu v roku 1892 tzv. Dvojdohoda. V roku1904 sa zblížilo Anglicko a Francúzsko a podpísali srdečnú dohodu (entente cordiale). Dotvorenie druhého vojenského bloku - Dohody (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku 1907.

Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Najagresívnejšie vystupovalo Nemecko, ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení (1871) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí - Anglicka a Francúzska. Neustále vzrastal aj spor rakúsko-uhorsko-ruský o sféru vplyvu na Balkáne.

Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia 20. storočia k záveru, že Nemecko je na vojnu pripravené, že je lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť nemecká sociálno-demokratická strana vystupovala proti. Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni 1914, kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v Bosne veľké vojenské manévre. Obyvatelia Bosny a Hercegoviny sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo Srbsko. Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu František Ferdinand d'Este ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil Sarajevo, hlavné mesto Bosny. 28. júna 1914 zastrelil Františka Ferdinanda s manželkou Žofiou Chotkovou počas cesty autom po sarajevskom nábreží mladý študent Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej organizácie Čierna ruka, čím rozpútal prvú svetovú vojnu.

Zavraždenie rakúsko-uhorského následníka trónu v Sarajeve 28. júna 1914 bola tá očakávaná zámienka pre Nemecko, ktoré teraz začalo poukazovať na vplyv „ruského barbarstva" na Balkáne a naliehalo na Rakúsko-Uhorsko, aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu.

Vo vojne zomrelo asi 10 000 000 vojakov a 7 000 000 civilistov, zranených bolo vyše 20 000 000. Zomierali najmä vojaci, často veľmi mladí. Materiálne škody boli obrovské a azda ešte väčšie boli škody na ľudskej psychike najmä mladej generácie (vo vojne bojoval napríklad aj mladý Adolf Hitler, strojca druhej svetovej vojny).

Po vojne ostal svet otrasený. Najhoršie na tom bolo Nemecko. V súlade s podmienkami Versaillskej zmluvy zničilo svoje obrovský zbrojný arzenál. Takmer  60 tisíc  diel, 130 tisíc guľometov, 6 miliónov pušiek, takmer pol miliardy nábojov do nich, 2 tisíc lietadiel, 3 tisíc leteckých motorov, 26 krížnikov, a taktiež muselo zaplatiť nemalé odškodné a bolo proti vojenskej intervencii z východu bezbranné.

 

Situácia v USA a vznik krízy

Prvým z dôvodov je obrovský nárast ponuky peňazí až o 60% v období rokov 1921-1929. Takýmto nárastom množstva peňazí v obehu sa znížili úrokové sadzby, čím sa podporili investície, ekonomický rast a postup akciových trhov. Na prvý pohľad by sa zdalo, že takýto postup bol dobrý. Okrem toho podporovali ekonomiku v raste aj predchádzajúce zníženia daní.

FED (Americká centrálna banka) ale pokladal situáciu na akciových trhoch za bublinu a rozhodol sa úrokové sadby zvyšovať, aby akciové trhy krotil a obmedzil tak rýchly rozvoj. V období medzi januárom 1928 a augustom 1929 vzrástla diskontná sadzba (obdoba terajšej sadzbe federálnych zdrojov) z úrovne 3,5% na hladinu 6%. Na to, aby znížil rast akciových trhov dokonca vykonal ďalšie kroky utesňujúce menovú politiku - predával štátne cenné papiere, čím znížil ešte viac množstvo peňazí v obehu. Celkovo tak vďaka týmto krokom znížil ponuku peňazí v priebehu nasledujúcich troch rokov až o 30%.

Akcie prepadávali najviac v roku 1929 počas troch neslávnych dní, čierneho štvrtku, čierneho pondelka a čierneho utorka, ktoré pripadali na 24., 28. a 29. októbra 1929. Samotný krach ale ekonomiku do recesie neuvrhol. Už vtedy totiž v ekonomike bolo cítiť dopady nadprodukcie, poklesu realitného trhu, ktorý dosiahol svoj vrchol v roku 1925 a problémov v medzinárodnom obchode. Prepad akciových trhov tak bol len hlavný prejav toho, že ekonomika je v nerovnováhe.

Sadzba dane z príjmov sa zdvojnásobila, pre najvyššie príjmové skupiny dokonca takmer strojnásobila, boli znížené daňové úľavy a zavedené množstvo nových daní. Hooverova administratíva tak na plnej čiare zlyhala, nakoľko fiškálna politika bola nesprávne vedená. Aj  napriek obrovskému nárastu deficitu totiž ekonomike výdavky vôbec nepomohli. Výzvou pre aktuálnu krízu tak je čo najefektívnejšie použitie vládnych zdrojov.

Bez viny ale nie je ani FED. Ten okrem kontrakcie ponuky peňazí v období 1928-29 dokonca v 1931 uskutočnil historicky najvyššie zvýšenie diskontnej sadzby, čím ešte viac znížil ponuku peňazí. FED tak má jednoznačne veľkú zásluhu na zhoršení depresie tým, že počas nej nepristúpil k zvýšeniu množstva peňazí v obehu po tom, čo kríza začala.

Politici sa totiž domnievali, že spolu s nárastom cien dovozu budú domácnosti kupovať viac domácich výrobkov. Zabúdali ale pri tom, že v medzinárodnom obchode sú vždy dve strany. Pokiaľ politici zabránia importu do krajiny, nebudú mať ich obchodní partneri zdroje, aby kupovali tovary z US. Vláda totiž nemôže obmedziť import bez toho, aby neobmedzila export. Po tomto kroku USA zaviedli protekcionistické kroky takmer všetky krajiny sveta, čím sa situácia v svetovej ekonomike oveľa viac zhoršila.

Počas tejto krízy, ktorá trvala medzi rokmi 1929-1933, prepadla priemyselná produkcia v USA o viac ako polovicu. Disponibilné príjmy (tie ktoré máme v peňaženke) domácností poklesli o 28%. Akciové trhy prepadli na desatinu svojej hodnoty z pred kolapsu.

Kolaps ekonomickej aktivity sa jasne prejavil na údajoch z pracovného trhu. Nezamestnanosť bola ešte počas roka 1930 na nie tak strašnej úrovni 8,9%, no v porovnaní s úrovňou 3,2% v roku 1929 ide o veľmi silný nárast. Svoje maximum dosiahla na úrovni 1933 až na hladine 25%.

Svoje dno dosiahla kríza v roku 1933. Vtedy sa dostáva k moci Adolf Hitler, ktorý založil svoju kampaň na vízii silného Nemecka a v čase krízy nasľuboval ľuďom prácu, ktorú samozrejme aj výrobou zbraní naplnil. A začal tak svoju odvetu za porážku v prvej vojne. Dá sa povedať, že kríza vlastne dopomohla Hitlerovi k moci a preto bez krízy by nezačala ani 2 svetová vojna.

 

Terajšia kríza

Ako najvhodnejšie obdobie pre začiatok nášho rozprávania považujeme rok 2001. V tomto období začala praskať technologická bublina na Wall Street, umocnená uskutočnením teroristických útokov na svetové obchodné centrum v New Yorku, ktoré uvrhli ekonomiku do miernej recesie. V boji s ňou vtedajší prezident Federálneho rezervného systému Spojených štátov, ktorý plní funkciu centrálnej banky, znížil základnú úrokovú sadzbu z úrovne 6,50% až na úroveň 1,0%. Dôvodom takéhoto zníženia boli aj obavy Greenspana, že by sa deflačný vývoj, ktorý sužoval Japonsko, mohol prejaviť aj v USA ekonomike. Aj keď sa tieto obavy nepotvrdili, FED bol pri následnom zvyšovaní úrokových sadzieb pomalý, čím otvoril priestor pre vznik novej bubliny na pozadí kolapsu snov o internetovej ekonomike.

A tou bola realitná bublina. Bushova administratíva ako aj Clintonova vláda podporovali myšlienku, aby mal každý Američan svoj dom. Hypotekárne úvery sa tak začali poskytovať aj domácnostiam, ktoré mali nižšie príjmy, nakoľko aj oni mali byť súčasťou nového plánu. Ceny domov v krajine tak začali prudko rásť, nakoľko nízke úrokové sadzby a zotavujúca sa ekonomika podporovali tieto snahy domácností.

Politika lacných peňazí ale zároveň umožnila aj obrovský rozmach finančného sektora. Banky a iné finančné inštitúcie tak začali s procesom sekuritizácie, teda balenia rôznych pohľadávok a záväzkov do cenných papierov. Tie následne ponúkali investorom na predaj. Vo veľkej miere fungovala sekuritizácia aj v realitnom sektore. Banka zabalila portfólio hypoték kryté nehnuteľnosťami do balíkov a tie boli následne predávané na finančných trhoch investorom, čím profitovala na zvyšovaní emisií úverov, pričom súbežne prenášala riziko na širokú investorskú verejnosť.

Bublina sa tak nevytvárala len na realitnom trhu, ale skôr išlo o obrovskú úverovú bublinu, ktorej rachot, ak spľasne, bude počuť podobne hlasne, ako tomu bolo počas 30-tych rokov minulého storočia.
Náznaky toho, že na realitnom trhu nie je všetko v poriadku, sa začali objavovať už na začiatku roka 2007, kedy veľké finančné spoločnosti začali zisťovať, že na trhu s hypotékami začína narastať delikvencia, teda domácnosti začali mať problém pod tlakom zvyšovania úrokových sadzieb nesplácať pravidelné úverové splátky.

Dôvodom boli narastajúce úrokové sadzby, ktoré FED zvyšoval s cieľom znižovania inflácie. Hypotéky sa totiž často poskytovali za veľmi výhodných podmienok, kedy mal dlžník právo začať splácať úroky až po určitej dobe, z pravidla o niekoľko rokov.

Bodom zlomu bol ale až 9. August 2007. Banky v tento deň výrazne obmedzili pôžičky medzi sebou na medzibankovom trhu. Banky si prestali dôverovať keďže nevedeli, do akej miery môže byť postihnutý ich partner (banka - protistrana úverového vzťahu) týmito toxickými aktívami. Týmto začali banky padať ako domino efekt. A začala tak nová hospodárska kríza, ktorá sa preniesla z USA do celého sveta.